A, ako to mám ja? Sebavyjadrovanie.

28th February 2019

O tom, ako sa obliekam som už počula veľa vyjadrení, narážok. Niektoré boli lichotivé a niektoré viac zaboleli, za obe som vďačná.

Samozrejme počas tejto cesty som bola s každým štýlom, kúskom oblečenia v tu danú chvíľu stotožnená a nemenila by som. 

Raz, pri jednom rozhovore, som sa s kamarátkou rozprávala o móde, a tak celkovo. Keď, sme sa rozprávali o tom akú mám guráž sa obliekať “inak” moja odpoveď bola: milujem módu, ale, kým výdem z pred prahu dverí, v tom okamihu som stotožnená s každou vecou na sebe, cítim sa komfortne, sabavedome a som pripravená čeliť rôznym pohľadom.

Áno, pretože aj v takom väčšom meste, ako je Praha, tých pohľadov niekedy je. 

Ak si nie som istá – necítim sa tak, netlačím na seba a neoblečiem si to. Jej reakcia: “Domi, o tom by si mala písať. Ja som si myslela, že ty to vôbec neriešiš a proste ideš.”

Tak ja, teda píšem. Aj, keby si to mala prečítať jedná jediná žena a má jej to pomôcť v odhodlaní k novým kúskom, farebným kombináciam, väčšej sebadôvere a odhodlaniu v živote, k samej sebe, nie len čo sa týka fashion stránky, budem rada. 

GO GIRLS!

To, že sa obliekam inak, som nikdy nevnímala. Nebrala som to nijak zvláštne, oblečiem si to na, čo mám ten daný moment chuť, náladu, odvahu. Odvíja sa to aj od toho, čo ma v ten deň čaká ale vlastne, všetko je veľmi pocitové a hravé.

Nejak prirodzene si ráno zo skrine vyberám farby, textúry, vzory, ktoré mi prídu pod ruku a budem sa v nich cítiť dobre. Kebyže, nie som pripravená odolávať odsudujúcim pohľadom v metre, (aj ked sme v prahe) tak si to neoblečiem. Takže NIE ani ja nie som každý deň pripravená si dať na seba, napríklad veľký – huňatý – ružový kabát 🙂

veľký – huňatý – ružový kabát 🙂

Z médií na nás vplývajú rôzne trendy. FAST FASHION na nás útočí rýchlosťou guľového blesku a vytvára v nás rôzne tlaky.  A, keď si to človek zakúpi, zväčša nastáva problém, neviem s čím to mám skombinovať a zostáva to v skrini, kde na to ani nedovídíme alebo sa človek k tomu neodhodlá, lebo by to napríklad ľudia v práci nepochopili a je to totálne OUT OF MY COMFORT ZONE. 

OUT OF MY COMFORT ZONE. 

“Kym s tým  nie som stotožnená tak ani ja nevyndem z domu len tak s ružovým kabátom na pleciach.” 

Moja stratégia, ako odolávať zbytočnej nervozite a tlaku. Keď stojím v kabínke snažím si uvedomiť, ako tu danú vec potrebujem, vydrží mi viac ako rok, dva? Ďalší faktor, ktorý u mňa prevláda je, že si viem tú vec predstaviť hneď, k viacerým kúskom oblečenia a viem, že si ju oblečiem viac, ako raz za mesiac, v opačnom prípade by som bola z toho sklamaná, nešťastná. Ďalší krok u mňa prebieha s predstavou s čím všetkým by som to mohla skombinovať, čo už doma mám a aká je pre mňa využiteľná daná vec. Takýmto vzťahom sa z každého môjho kúska stáva ten môj obľúbený a dlhodobo nositeľný.

“Aj ja mám takých tých menej a viac sebavedomejších chvíľ.”

Aj ja mám takých tých menej a viac sebavedomejších chvíľ, ale, keď som ready na odvážnejšie veci, veľmi ma povzbuduje myšlienka, snáď si ma nejaká žena všimne, zaujmem ju. Či už moja farebná kombinácia alebo ten fakt, že som sa odhodlala a vyšla s tým, kedy jej dodám odvahu k tomu, aby sa aj ona odvážila.

Ako inak sa máme navzájom motivovať a podporovať, keď nie žena ženu? 

Dajte mi vedieť, ako to máte vy. S vašimi pocitmi alebo zážitkami či príbehmi, kedy ste sa inšpirovali na ulici alebo s čím bojujete či čelíte? Máte to podobne?

S láskou,

D.